Elisabeth a Leonnardo

Elisabeth a Leonnardo

Bola raz jedno 12 ročné dievčatko menom Elisabeth (Elisabet).

Malo veľmi rada kone a predovšetkým čierneho žrebca menom

Leonnardo.Ten koník býval v starých stajniach a ich majiteľom

bol ujo Rado.Bol to kamarát Elisabetinho otca.Rada sa o Leonnarda

starala, upratovala mu box, čistila ho, vyháňala na pastvinu a fotila ho.

Jej koníčkom bolo aj fotenie.Ocko ju naučil fotiť keď mala 9 rokov.

Raz ráno keď svietilo slnko a vtáčiky štebotali sa vybrala za ujom Radom

a opýtala sa ho či na ňom nemôže jazdiť.Ujo Rado si myslel že Leonnardo

je divoch,  a že neraz ho zhodil keď naňom jazdil a vspínal sa.

No Elisabeth tomu koni verila ale aj tak v jeho očiach vydela divokosť.

No aj keď jej nedovolili jazdiť na ňom, stále ho pozorovala.

Jej rodina bola chudobná a nemohla si dovoliť jazdiť za peniaze lebo ich

mesto potrebovalo peniaze a keď niekto mal kone, vozením deti na koňoch

si mohli ľahko zarábať.Jej mama sa volala Hebrieta a aj ona bola rovnako

prísna ako jej ocko.Hlavne aby neplitvali peniazmi a jazdiť na koňoch bola

záťaž kedže mamka jazdenie považovala za plitvanie peniazmi.

Bolo ťažke žiť na dedine hlavne keď chodila Elisabeth každé ráno (okrem nedeľe)

do školy.Každé ráno musela vstať ísť pozbierať vajíčka od sliepok,

vychystať sa do školy a ísť do školy.

Pokračovanie nabudúce...